Dentálna hygiena: podstatná súčasť starostlivosti o zdravie zubov?
Čo vlastne je dentálna hygiena a prečo by na ňu ľudia mali chodiť?
Ide o preventívne výkon, ktorý si kladie za cieľ odstránenie zubného kameňa, povlaku na zuboch a iných nečistôt, ktoré nemajú v dutine ústnej byť. Vďaka dentálnej hygiene dochádza k redukcii baktérií, teda aj k zníženiu rizika infekcie, parodontitíde a tiež k prevencii zubného kazu, pretože aj ten má bakteriálny pôvod. Baktérie v ústach sa tak redukujú na určitú úroveň, ktorou je imunitný systém schopný zvládať. Je ale treba vedieť, že prítomnosť baktérií v ústnej dutine je úplne prirodzená, nejde o sterilné prostredie. Dôležité je udržať baktérie v určitej miere, aby nedošlo k prepuknutiu zápalu alebo aby sa neobjavil kaz.
Ako často sa na dentálnu hygienu objednávať?
Na prevenciu sa dochádza raz za šesť mesiacov, teda dvakrát ročne. A to z toho dôvodu, že efektivita čistenie predovšetkým u zadných zubov ani s používaním medzizubných kefiek a nití väčšinou nie je tak vysoká. Pre pacientov totiž nie je ľahké sa k zadným zubom dostať, a čo človek nevidí, to ho až tak neťaží, navyše zápal ďasien či kaz v počiatočnom štádiu nebolí a nijako sa neprejavuje. Spravidla raz za pol roka je teda potrebné medzizubné nánosy odstrániť. Pravidelné návštevy majú aj podtext psychologický: nech je pacient sebepečlivější, časom motivácia klesá a záujem o zubnú hygienu je u neho nižšia. Takže je potrebné v ňom opakovane prebúdzať nadšenie pre čistenie, celý proces mu znovu vysvetliť a podporovať ho v tom, že to robí správne, poprípade nejaký postup upraviť, nerobí ak niečo celkom dobre. Zubná hygiena je teda okrem iného vlastne podpora pacienta v správnej starostlivosti o zuby.
Pravidelnosť je dôležitá. Efekt je potom aj v tom, že vďaka pravidelným návštevám je čistenie u nás rýchlejšie, pacientovi príjemnejšie a je viac času na inštruktáž i podporu. Keď k nám ľudia chodia pravidelne, nánosov na zuboch majú menej. U pacientov, ktorí chodia nepravidelne alebo po dlhších časových úsekoch, väčšinu času určeného pre zubnú hygienu zaberie čistenie. Pritom čím dlhšie nános v ústach je, tým odolnejší je voči odstránenie; potom to môže byť citlivé, až bolestivé, menej príjemné a zdĺhavé.
Čo je zubný kameň a ako vzniká?
Primárne sa na zuboch tvorí povlak, čo je povlak, ktorý vzniká čiastočne zo slín a čiastočne zo zvyškov jedla. Tento plak majú rady baktérie, ktoré žijú v podstate z toho, čo my zjeme, je to pre nich výživa. Povlak sa na zuboch tvorí stále a práve to, že niekto vynecháva medzizubné hygienu alebo si nedostatočne čistí zuby a povlak kvôli tomu na zuboch zostáva, spôsobuje vznik zubného kameňa, teda plak ďalej tvrdne, až sa z neho stane zubný kameň. Jedná sa čisto o fyziologický proces - niekomu sa tvorí zubného kameňa menej, niekomu viac, niekomu sa tvorí mäkký, teda relatívne ľahko odstrániteľný a spravidla ho býva veľa, inému sa tvorí tvrdý, ale v menšom množstve. Úplne sa tvorbe zubného kameňa viacmenej zabrániť nedá.
V čom zubný kameň škodí a prečo je potrebné ho odstraňovať?
Kameň v sebe obsahuje baktérie, a pretože už sa nedá vyčistiť kefkou a bežnou domácou starostlivosťou, v dutine ústnej zostáva stále lokálne riziko zápalu. To má vplyv aj na celkové zdravie organizmu, najmä u pacientov, ktorí majú problémy so srdcom či s pľúcami. Ale aj lokálne predstavuje zubný kameň problém - dráždi ďasná, tie môžu byť napuchnuté, citlivé, červené, môže to začať bolieť ... Potom už ide o väčší problém. Zápal môže začať postupovať a pozdĺž koreňa zuba potom začnú vznikať paradontální vrecká. V takom prípade sa na etapy vykonáva hĺbkové čistenie v anestézii za pomôcť k tomu prispôsobených špeciálnych nástrojov, následne je potrebné vykonať ešte antibakteriálne procedúru.
Aké riziká predstavuje, keď sa človek o svoje zuby nestará?
Najprv sa hromadí plak, potom zubný kameň, ktorý dráždi ďasná, vzniká zápal ďasien, z toho môže byť parodontitíde. Ak dôjde parodontitíde tak ďaleko, že jej následkom ustúpi príliš veľké množstvo kosti, zub sa uvoľní, vykývať a pacient o neho príde. Dôležité je vedieť, že parodontitíde sa dá iba stabilizovať, nie vyliečiť a preto je potrebné toto ochorenie diagnostikovať čo najskôr. Znamená pre pacienta doživotnú handicap, kvôli ktorému musí povýšiť svoju starostlivosť o chrup na čo najvyššiu úroveň. Akonáhle už raz k takémuto väčšiemu postihnutiu došlo, je o to viac potrebné, aby pacient chodil na pravidelné kontroly a na dentálnu hygienu, a to častejšie - raz za tri štyri mesiace.
Čo všetko sa v našej ordinácii v rámci dentálnej hygieny návštevníkovi vykonáva?
Najprv si treba celú ústnu dutinu prezrieť, zistiť, kde sú aké nedostatky, nečistoty ... Na základe toho sa urobí časový rozvrh a je potrebné pripraviť pacienta na to, koľko času procedúra približne zaberie. Potom nasledujú štyri fázy čistenia. Najskôr za použitia ultrazvuku odstránime najväčšie nánosy nahrubo. Potom pokračujeme v odstraňovaní ručnými nástrojmi - nečistoty z povrchu zubov sa zoškrabujú pomocou špeciálneho ručného nástroja, ktorým je možné dostať sa aj do medzizubných priestorov. Nasleduje leštenie prístrojom Airflow, teda čistenie za pomoci zmesi prášku a vody - výhodou tzv. Pieskovanie je, že jemný prášok sa dostane naozaj všade, aj do úzkych medzizubných priestorov a pod. Dokončí sa tak všetky odstránenie povlakov. U detí sa Airflow vynecháva, pretože takéto čistenie u nich nie je nutné a navyše by to pre nich mohlo byť veľmi nepríjemné. Poslednou fázou je depurace a polishing, čo je v podstate jedna procedúra, ktorá má dvojaký efekt. Ide o odstraňovanie povlaku na zuboch elektrickým kefkou a špeciálne depurační pastou, ktorá je trochu hrubší než normálny zubná pasta. Polishing je potom finálne leštenie, kedy sa zuby úplne vyhladzujú. Pretože tzv. Pieskovanie je trochu nepríjemné na mäkké tkanivá, vynecháva sa pri ňom väčšinou oblasť pri ďasien, ktorá sa potom dočisťuje práve v záverečnej fáze leštením, čo je k mäkkým tkanivám šetrnejšie.
Je naozaj nutné čistiť zuby po každom jedle? Čo našim zubom škodia?
Existujú potraviny, po ktorých sa vyložene neodporúča čistiť si zuby, napríklad po požití vína. Kyseliny z vína totiž spôsobujú mikroskopické erózie na povrchu zubov, sklovina je teda mäkšie, a ak sa v takej chvíli ešte pustím do čistenia zubov, sám seba poškodíte viac, ako keď jedno čistenie vynechám. Rovnaký vplyv majú na povrch zubov pomaranče, citróny, fresh džúsy, šaláty s octovým zálievkami, mliečne kyslú nápoje, skrátka všetky kyslé potraviny. Dá sa to trochu vylepšiť tým, že si človek vezme žuvačku, lebo žuvaním sa zvyšuje produkcia slín v ústach, ktorá je zásaditá, a tým sa zneutralizuje ph v ústach. Čistiť si zuby potom je vhodné najskôr 30 minút po zjedení takých jedál či nápojov. Objednajte sa k nám na zubnú hygienu čo najskôr.